BROADCASTS.com

b'

\\xa0

Hoc bola takpovediac za rohom, e\\u0161te ju nevideli. No napriek vyhr\\xe1\\u017ekam, obu\\u0161kom, \\u010di vodn\\xfdm del\\xe1m vyst\\xfapili, aby o sebe dali zna\\u0165. A to pr\\xe1ve pre \\u0148u: pre slobodu. Slobodu zariadi\\u0165 si \\u017eivoty pod\\u013ea najvn\\xfatornej\\u0161ieho presved\\u010denia, nie v\\u0161adepr\\xedtomnej strany; slobodu prejavi\\u0165 svoj n\\xe1zor, bez strachu o svoju bud\\xfacnos\\u0165, ktor\\xfa by mala v ruk\\xe1ch strana. Slobodu h\\xfdba\\u0165 sa bez toho, aby boli pod dozorom. Vtedy \\u2013 25. marca 1988 ich e\\u0161te rozmietli, u\\u017e o p\\xe1r mesiacov sloboda rozmietla ich. A to aj v\\u010faka verejn\\xe9mu vyst\\xfapeniu veriacich na Svie\\u010dkovej manifest\\xe1cii. Odvtedy pre\\u0161lo 35 rokov. A z \\u201e\\u0165a\\u017eko vybojovanej a obe\\u0165ami vyk\\xfapenej slobody\\u201c sa slovami prezidentky Zuzany \\u010caputovej st\\xe1va \\u201eop\\xe4\\u0165 ohrozen\\xe1 hodnota\\u201c. Ak\\xfdm obl\\xfakom si krajina pre\\u0161la? T\\xe9ma pre \\u201ezvol\\xe1vate\\u013ea\\u201c Svie\\u010dkovej manifest\\xe1cie Franti\\u0161ka Miklo\\u0161ka.

\\xa0

\\u201eZa svie\\u010dkovou manifest\\xe1ciou sme s\\xedce boli katol\\xedci, ale u\\u017e vtedy sme mysleli na cel\\xfa spolo\\u010dnos\\u0165. V jej programe boli nielen po\\u017eiadavky n\\xe1bo\\u017eenskej slobody, ale aj \\xfapln\\xe9 dodr\\u017eiavanie ob\\u010dianskych pr\\xe1v\\u201c, spom\\xedna niekdaj\\u0161\\xed disident, \\u010di \\u010dlen podzemnej cirkvi, nesk\\xf4r politik VPN \\u010di KDH.

\\xa0

Za brutalitou z\\xe1sahu vid\\xed obavu vtedaj\\u0161ieho komunistick\\xe9ho re\\u017eimu z \\u201eprebudenej masy\\u201c. \\u201eT\\xfdm, \\u017ee katol\\xedci vtedy vy\\u0161li z gheta kostolov \\u010di p\\xfatnick\\xfdch miest do ul\\xedc a po\\u017eadovali u\\u017e aj slobodu pre v\\u0161etk\\xfdch, a bola ich masa, re\\u017eim podr\\xe1\\u017edili a\\u017e k takej brutalite, akej sme boli svedkami\\u201c, tvrd\\xed Miklo\\u0161ko.

\\xa0

Z\\xe1pas o slu\\u0161nos\\u0165 nem\\xf4\\u017ee by\\u0165 \\xfaspe\\u0161n\\xfd v izol\\xe1cii

\\xa0

Franti\\u0161ek Miklo\\u0161ko poukazuje u\\u017e na historick\\xfa sk\\xfasenos\\u0165, ktor\\xfa potvrdila aj Svie\\u010dkov\\xe1 manifest\\xe1cia. \\u201eZ\\xe1pas o slu\\u0161nos\\u0165 nem\\xf4\\u017ee by\\u0165 \\xfaspe\\u0161n\\xfd v izol\\xe1cii\\u201c, tvrd\\xed.

\\xa0

Ak za marcov\\xfdmi udalos\\u0165ami z roku 1988 boli katol\\xedci a bojovali aj za zvy\\u0161ok spolo\\u010dnosti, v roku 1946 to zas boli pod\\u013ea neho predstavitelia Demokratickej strany, v roku 1968 \\u201ezabrali\\u201c reformn\\xed komunisti, v roku 1989 ob\\u010dianska spolo\\u010dnos\\u0165 reprezentovan\\xe1 nez\\xe1visl\\xe1mi intelektu\\xe1lmi a ochran\\xe1rmi. \\u201eV\\u017edy zaberie nikto in\\xfd, no pre hodnoty, ktor\\xe9 n\\xe1s presahuj\\xfa, sa mus\\xedme sp\\xe1ja\\u0165\\u201c, poukazuje na pou\\u010denie v historick\\xfdch m\\xed\\u013enikoch slovensk\\xfdch dej\\xedn.

\\xa0

Predpokladom tak\\xfdchto historick\\xfdch \\xfaspechov je pod\\u013ea Franti\\u0161ka Miklo\\u0161ka \\u201eotvorenos\\u0165 pre stret\\xe1vanie sa s nosite\\u013emi in\\xfdch n\\xe1zorov\\u201c.

\\xa0

Pr\\xedkladom je pod\\u013ea neho dokument, ktor\\xfdm sa v roku 1987 tridsiatka intelektu\\xe1lov z prostredia slovensk\\xe9ho disentu ospravedlnila za nepr\\xe1vosti holokaustu v podobe \\u017eidovsk\\xfdch deport\\xe1ci\\xed. \\u201eTo tie\\u017e nevzniklo samo od seba\\u201c, rozpr\\xe1va Miklo\\u0161ko. \\u201eZozn\\xe1mili sme sa na p\\xf4de \\xdastavu technickej kybernetiky SAV s Jarom Franekom, \\u010di Borisom Lazarom, ktor\\xed boli \\u017eidovsk\\xe9ho p\\xf4vodu. A oni upozornili, \\u017ee Slov\\xe1ci s\\xfa posledn\\xfdmi, ktor\\xed sa za holokaust neospravedlnili\\u201c.

\\xa0

\\u201eOp\\xe4\\u0165, t\\xedto \\u013eudia upozornili, \\u017ee by bolo potren\\xe9 nie\\u010do urobi\\u0165. A znovu sme to urobili v spolo\\u010dnosti \\u013eud\\xed dobrej v\\xf4le a osobnost\\xed. Biskup Korec, Dominik Tatarka, Hana Ponick\\xe1, Jozef Jablonick\\xfd. Ale aj Vincent Hlo\\u017en\\xedk, Eugen Sucho\\u0148, kardiol\\xf3g Hatiar\\u201c, ilustruje Franti\\u0161ek Miklo\\u0161ko \\u201emodus operandi\\u201c \\xfaspe\\u0161n\\xfdch z\\xe1pasov o slu\\u0161nos\\u0165.

\\xa0

Slovensko \\u2013 krajina, ktor\\xe1 nedospela

\\u201eSmer v \\u010dele prieskumov verejnej mienky, Eur\\xf3pska \\xdania bez d\\xf4very ob\\u010danov a \\u013eudia, ktor\\xed tu chc\\xfa v\\xed\\u0165azstvo Ruska. Som z toho a\\u017e v pomykove. S\\xfa to prejavy nedospelosti n\\xe1roda. Raz chceme tak, inokedy zas inak\\u201c. Franti\\u0161ek Miklo\\u0161ko zachyt\\xe1va aj dejinn\\xfd obl\\xfak, ktor\\xfdm krajina pre\\u0161la za 35 rokov od Svie\\u010dkovej manifest\\xe1cie.

\\xa0

\\u201eJeden de\\u0148: Hosanna. Druh\\xfd: Ukri\\u017euj ho! Kto oslov\\xed emocion\\xe1lne, ten sa stavia do \\u010dela a m\\xf4\\u017ee vl\\xe1dnu\\u0165 a ur\\u010dova\\u0165 \\u010fal\\u0161ie smerovanie krajiny\\u201c, uva\\u017euje expolitik. \\u201eAle to hovor\\xed o n\\xe1s v\\u0161etk\\xfdch: tu ch\\xfdba kriticky uva\\u017euj\\xfaca stredn\\xe1 vrstva spolo\\u010dnosti\\u201c.

\\xa0

Politici: namiesto misie len volebn\\xfd cyklus

\\xa0

Z verejn\\xe9ho \\u017eivota a zo \\u017eivota ako tak\\xe9ho sa pod\\u013ea Franti\\u0161ka Miklo\\u0161ka vytr\\xe1ca trpezlivos\\u0165, \\u010do m\\xe1 svoje neblah\\xe9 n\\xe1sledky \\u2013 politikou po\\u010dn\\xfac, najkonkr\\xe9tnej\\u0161\\xedm \\u017eivotom kon\\u010diac.

\\xa0