Sociologicka Gyarfasova: Nase pohodlie je pre nas az pricasto viac, nez sa postavit za vlastne hodnoty

Published: Jan. 12, 2024, 12:30 a.m.

b'

Zatia\\u013e \\u010do 50.roky socializmu boli ak\\xfdmsi "Ve\\u013ek\\xfdm bratom", Normaliz\\xe1cia bola nie\\u010d\\xedm ako Ve\\u013ekou sestrou z rom\\xe1nu "Bol som dlho pre\\u010d". Kto chcel za normaliz\\xe1cie konformne \\u017ei\\u0165, tak mohol, ale kto sa rozhodol \\u017ei\\u0165 v pravde, tak musel po\\u010d\\xedta\\u0165 s repres\\xe1liami zo strany re\\u017eimu, hovor\\xed o \\xe9re posledn\\xfdch 20. rokov socialistick\\xe9ho re\\u017eimu, sociologi\\u010dka O\\u013ega Gyarf\\xe1\\u0161ov\\xe1. Ak\\xe9 to bolo \\u017ei\\u0165 - a nes\\xfahlasi\\u0165, v \\u010dasoch hus\\xe1kovskej normaliz\\xe1cie?

Normaliz\\xe1cia. Lapid\\xe1rne, chladn\\xe9 a neosobn\\xe9 slovo pre \\xe9ru, v ktorej \\u010ceskoslovensko - na\\u0161u krajinu, okupovala stotis\\xedcov\\xe1 arm\\xe1da po zuby ozbrojen\\xfdch sovietskych okupantov, ktor\\xed mali presadi\\u0165 bre\\u017enevovu doktr\\xednu obmedzenej suverenity a v ktorej sa re\\u017eim veden\\xfd prezidentom Gust\\xe1vom Hus\\xe1kom nemilosrdne postaral s akouko\\u013evek formou odporu vo\\u010di sp\\xf4sobom, ktor\\xfdmi tento nik\\xfdm nevolen\\xfd syst\\xe9m presadzoval svoju brachi\\xe1lnu moc.

Pre niekoho s\\xfa to dnes \\xfadajne "zlat\\xe9 \\u010dasy" tzv. hus\\xe1kov\\xfdch det\\xed. \\u010casy, v ktor\\xfdch sa hor\\xfa\\u010dkovito (a neraz celkom bezoh\\u013eadne) stavali prefabrikovan\\xe9 panel\\xe1ky, deti sa hrali v bet\\xf3nom vyliatych pieskovisk\\xe1ch a na uliciach bolo vraj tak bezpe\\u010dne, ako nikdy predt\\xfdm - a ani nikdy potom. A vraj ka\\u017ed\\xfd mal i pr\\xe1cu. Ak\\xfa, to u\\u017e pam\\xe4tn\\xedci rad\\u0161ej nespom\\xednaj\\xfa.

Ne\\u010dudo, ve\\u010f v\\u0161etko, \\u010do akoko\\u013evek vy\\u010dnievalo - alebo malo in\\xfd n\\xe1zor \\u010di presved\\u010denie, ne\\u017e bolo to ofici\\xe1lne hl\\xe1san\\xe9 mas\\xedvnou \\u0161t\\xe1tnou propagandou bolo z verejn\\xe9ho priestoru eliminovan\\xe9 alebo aspo\\u0148 ostrakizovan\\xe9. Pre niekoho to tak bola doba celoz\\xe1vodn\\xfdch dovoleniek ROH - za odmenu azda a\\u017e v b\\xe1jnej Juhosl\\xe1vii, mladoman\\u017eelsk\\xfdch p\\xf4\\u017ei\\u010diek, no pre in\\xfdch to v\\u0161ak bola \\xe9ra permanentnej ostrakiz\\xe1cie alebo i perzek\\xfacie - za zl\\xfd triedny p\\xf4vod otcov \\u010di dedov alebo pre vieru \\u010di in\\xfd ideov\\xfd - a nebodaj e\\u0161te i odli\\u0161n\\xfd politick\\xfd n\\xe1zor.

Krajine pevnou rukou vl\\xe1dla Komunistick\\xe1 strana, ktor\\xe1 si svoj mocensk\\xfd monopol poistila priamo v \\xdastave, slobodn\\xe9 vo\\u013eby boli il\\xfazia, mo\\u017enos\\u0165 sa politicky \\u010di spolo\\u010densky anga\\u017eova\\u0165 mimo tzv. N\\xe1rodn\\xe9ho frontu veden\\xe9ho Stranou bolo nemo\\u017en\\xe9 a nad tla\\u010dou, m\\xe9diami - ako i slobodou prejavu, vl\\xe1dla v\\u0161adepr\\xedtomn\\xe1 \\u0161t\\xe1tna cenz\\xfara poisten\\xe1 v\\u0161emocnou tajnou \\u0161t\\xe1tnou pol\\xedciou \\u0160TB, ktor\\xe1 nev\\xe1hala poru\\u0161ova\\u0165 ak\\xe9ko\\u013evek - i vlastn\\xe9, z\\xe1kony.

Ako sa n\\xe1m teda \\u017eilo v t\\xfdchto \\u010dasoch pln\\xfdch ofici\\xe1lnych l\\u017e\\xed, v\\u0161adepr\\xedtomnej propagandy, ktorej v\\u0161ak u\\u017e prakticky nik neveril a mocensk\\xe9ho monopolu jednej strany a jej normaliza\\u010dn\\xfdch k\\xe1drov? Pre\\u010do na to tak radi spom\\xedname ako na \\xfadajne "zlat\\xe9 \\u010dasy" a ak\\xe9 pam\\xe4\\u0165ov\\xe9 stopy v n\\xe1s toto obdobie zanechalo?

No a kto boli oponenti tejto nedemokratickej \\u0161t\\xe1tnej moci, kde brali silu \\u010deli\\u0165 mocn\\xe9mu \\u0161t\\xe1tnemu molochu a ako na tento odpor reagovala normaliza\\u010dn\\xe1 moc? A napokon, ko\\u013eko metrov \\u0161tvorcov\\xfdch bytu v panel\\xe1ku stoj\\xed svedomie a za ko\\u013eko dovoleniek na Jadrane sa d\\xe1 k\\xfapi\\u0165 \\u010des\\u0165 a rovn\\xe1 chrbtica?

To s\\xfa t\\xe9my a ot\\xe1zky pre sociologi\\u010dku O\\u013egu Gyarf\\xe1\\u0161ov\\xfa a autorku knihy "Ako sme \\u017eili v rokoch normaliz\\xe1cie", ktor\\xe1 prin\\xe1\\u0161a rozhovory s akt\\xe9rkami spolo\\u010denstva vzdoru. Po\\u010d\\xfavate R\\xe1no Nahlas, pekn\\xfd de\\u0144 a pokoj v du\\u0161i praje Bra\\u0148o Dob\\u0161insk\\xfd.

'