BROADCASTS.com

b'

\\u201eViete si predstavi\\u0165, \\u017ee by klimatol\\xf3govia prestali vysvet\\u013eova\\u0165 kl\\xedmu jednoducho preto, \\u017ee to u\\u017e ned\\xe1va zmysel?\\u201c. Provoka\\u010dn\\xe1 ot\\xe1zka klimatol\\xf3ga, polo\\u017een\\xe1 v prostred\\xed soci\\xe1lnych siet\\xed. Kontext? Aj st\\xfapaj\\xfaca teplota oce\\xe1nov a hodnoty, ktor\\xe9 maj\\xfa \\u201ezarobi\\u0165\\u201c na \\u201eturbulentn\\xe9 roky\\u201c, kedy sa nebud\\xfa ani st\\xedha\\u0165 zapisova\\u0165 \\u201eklimatick\\xe9\\u201c extr\\xe9my! \\u010ci tohtoro\\u010dn\\xfd marec ako druh\\xfd najteplej\\u0161\\xed v hist\\xf3rii, paradoxne vo f\\xe1ze, ke\\u010f e\\u0161te doznieval ochladzuj\\xfaci vplyv javu LaNi\\u0148a, ktor\\xfd je opakom El Ni\\u0148o. A do tretice extr\\xe9mne such\\xe1 zima, ktor\\xe1 rovnako \\u201ezar\\xe1ba\\u201c na such\\xe1, ktor\\xe9 bud\\xfa e\\u0161te v\\xe4\\u010d\\u0161ie. Vysvet\\u013eova\\u0165 teda kl\\xedmu, m\\xe1 to e\\u0161te zmysel? Pozrieme sa na to s autorom provok\\xe1cie klimatol\\xf3gom Jozefom Pechom.

\\xa0

Falo\\u0161n\\xfd pocit bezpe\\u010dia?

Slov\\xe1ci sa pod\\u013ea klimatol\\xf3ga Pecha spr\\xe1vaj\\xfa, ako by sa ich u\\u017e aj dramatick\\xe9 prejavy klimatickej zmeny ani nedot\\xfdkali. \\u201eMy si tu postav\\xedme robustn\\xe9 s\\xeddlisk\\xe1, domy, mest\\xe1\\u2026, ktor\\xe9 viac menej funguj\\xfa a tie extr\\xe9my sa n\\xe1s akosi nedot\\xfdkaj\\xfa tak, ako v chudobnej\\u0161\\xedch \\u010dastiach sveta\\u201c.

\\xa0

Jozef Pecho hovor\\xed o \\u201efalo\\u0161nom pocite bezpe\\u010dia\\u201c. \\u201eT\\xe1 klimatick\\xe1 zmena sa v\\u0161ak m\\xf4\\u017ee rozto\\u010di\\u0165 do tak\\xfdch obr\\xe1tok, \\u017ee ani bohat\\xfd sever nebude schopn\\xfd r\\xfdchlej adapt\\xe1cie\\u201c, tvrd\\xed.

\\xa0

Sta\\u010dilo by pod\\u013ea neho vycestova\\u0165 do oblast\\xed, ktor\\xe9 s\\xfa konfrontovan\\xe9 s prejavmi klimatickej zmeny. \\u201e\\u013dudia v tropick\\xfdch oblastiach u\\u017e teraz za\\u017e\\xedvaj\\xfa nedotatok vody, brut\\xe1lny nedostatok potrav\\xedn, lebo s\\xfa aj extr\\xe9mne drah\\xe9, vyslovene \\u017eij\\xfa zo d\\u0148a na de\\u0148\\u201c, vysvet\\u013euje.

\\xa0

Dramtick\\xe9 z\\xe1very medzivl\\xe1neho panelu

S dramatick\\xfdmi z\\xe1vermi prich\\xe1dza Medzivl\\xe1dny panel pre zmenu kl\\xedmy. V svojej s\\xfahrnnej spr\\xe1ve z tohto marca kon\\u0161tatuje, \\u017ee \\u201esmerujeme k otepleniu o 2,2 a\\u017e 3,5 stup\\u0148a celzia. Oteplenie o 3 stupne by malo dramatick\\xfd vplyv na \\u013eudsk\\xe9 zdravie, biosf\\xe9ru, potravinov\\xfa bezpe\\u010dnos\\u0165 a glob\\xe1lnu ekonomiku. Mnoh\\xfdm z t\\xfdchto riz\\xedk by sa dalo pred\\xeds\\u0165, ak by sme dok\\xe1zali oteplenie zastavi\\u0165 na \\xfarovni do 1,5 stup\\u0148a celzia\\u201c.

\\xa0

S\\xfahrnn\\xe1 spr\\xe1va medzivl\\xe1dneho panelu jednozna\\u010dne kon\\u0161tatuje, \\u017ee \\u201e je nesporn\\xe9, \\u017ee za zohriatim atmosf\\xe9ry, oce\\xe1nov a pevniny je \\u010dlovek a jeho \\u010dinnos\\u0165\\u201c.

\\xa0

Koncentr\\xe1cie oxidu uhli\\u010dit\\xe9ho v atmosf\\xe9re s\\xfa v na\\u0161om \\u010dase pod\\u013ea tejto spr\\xe1vy \\u201evy\\u0161\\u0161ie ako kedyko\\u013evek za posledn\\xe9 dva mili\\xf3ny rokov a koncentr\\xe1cia met\\xe1nu za najmenej osemstotis\\xedc rokov\\u201c.

\\xa0

Oce\\xe1n sa medzi rokmi 1901 a\\u017e 2018 zodvihol o 20 cm. Ro\\u010dne aktu\\xe1lne st\\xfapne o 3,7 mm, pri\\u010dom aj to sa zr\\xfdch\\u013euje \\u2013 medzi rokmi 1901 a 1971 to bol 1,9 mm za rok, 1971-2006 \\u2013 1,9 mm za rok.

\\xa0

S\\xfahrnn\\xe1 spr\\xe1va, ktor\\xfa Medzivl\\xe1dny panel pre zmenu kl\\xedmy vydal v marci tohto roku, hovor\\xed tie\\u017e, \\u017ee pribli\\u017ene 3,3 \\u2013 3,6 miliardy \\u013eud\\xed \\u017eije v podmienkach, ktor\\xe9 s\\xfa ve\\u013emi citliv\\xe9 na zmenu kl\\xedmy.

\\xa0

Probl\\xe9my klimatickej kr\\xedzy sa prejavia v potravinovej neistote, \\u010di nedostatku pitnej vody.

\\xa0

Hroz\\xed exodus do \\u201eznesite\\u013en\\xfdch\\u201c oblast\\xed?

Klimatick\\xe1 kr\\xedza sa v jednom momente zmen\\xed na \\u201ehromadn\\xfd exodus\\u201c do oblast\\xed, kde sa e\\u0161te bude da\\u0165 pre\\u017ei\\u0165. \\u201eA hlavne to bude boj o zdroje\\u201c, rozpr\\xe1va Jozef Pecho. U\\u017e aktu\\xe1lne konflikty s\\xfa pod\\u013ea neho bojom o zdroje. \\u201eV jednom momente to bude pre n\\xe1s predstavova\\u0165 situ\\xe1ciu, ktor\\xe1 u\\u017e bude ne\\xfanosn\\xe1 \\u2013 nebude voda, nebud\\xfa potraviny a \\u013eudia za\\u010dn\\xfa rie\\u0161i\\u0165 tak\\xfato kritick\\xfa situ\\xe1ciu po svojom. M\\xf4\\u017ee to skon\\u010di\\u0165 jedn\\xfdm \\u0161kared\\xfdm glob\\xe1lnym konfliktom\\u201c, vystr\\xedha klimatol\\xf3g.

\\xa0

Racionalitou k striedmosti

Ako tomu pred\\xeds\\u0165? Komunita expertov na klimatick\\xfa zmenu vola po radik\\xe1lnej zmene spr\\xe1vania \\u013eudstva ako celku.

\\u201eAk je za dramatick\\xfdm otep\\u013eovan\\xedm plan\\xe9ty vyu\\u017e\\xedvanie fos\\xedlnych pal\\xedv, ktor\\xe9 sa pou\\u017e\\xedvaj\\xfa doslova v\\u0161ade, mus\\xedte rie\\u0161i\\u0165 doslova v\\u0161etko\\u201c, vysvet\\u013euje Pecho. Od po\\u013enohospod\\xe1rstva, cez priemysel, energetiku, dopravu a\\u017e po \\u017eivotn\\xfd \\u0161t\\xfdl. \\u201eSkon\\u010dili by sme a\\u017e pri n\\xe1kupn\\xfdch n\\xe1vykoch a po\\u017eiadavke na v\\xe4\\u010d\\u0161iu striedmos\\u0165\\u201c, hovor\\xed Pecho.

\\xa0

\\u201eZn\\xed\\u017ei\\u0165 absol\\xfatnu spotrebu \\u010dohoko\\u013evek\\u201c, v tomto vid\\xed expert na kl\\xedmu Jozef Pecho cestu z kr\\xedzy. R\\xe1ciom tohto rie\\u0161enia je zn\\xed\\u017eenie energetickej...'