BROADCASTS.com

b'

Vaje\\u010dn\\xe1 \\u0161krupina prospe\\u0161n\\xe1 \\u010disteniu odpadov\\xfdch v\\xf4d? \\u010ci prap\\xf4vod jeho \\u201e\\u017eivotnej\\u201c mechanoch\\xe9mie v zakladan\\xed oh\\u0148a tren\\xedm? A \\u010do je vlastne t\\xe1 mechanoch\\xe9mia, ak sa o nej do\\u010d\\xedtame, \\u017ee m\\xf4\\u017ee nast\\xfapi\\u0165 tam, kde tradi\\u010dn\\xe1 ch\\xe9mia nar\\xe1\\u017ea na svoje limity? 

Ot\\xe1zky, ktor\\xe9 vymedzuj\\xfa \\u017eivotno-profesn\\xfd priestor Matej Bal\\xe1\\u017ea, naposledy ocenen\\xe9ho cenou Eset Science award, no ocitol sa aj v rebr\\xed\\u010dku Forbes medzi piatimi top osobnos\\u0165ami v kateg\\xf3rii veda. Jeho domovsk\\xe1 in\\u0161tit\\xfacia \\u2013 Slovensk\\xe1 akad\\xe9mia vied \\u2013 ho pred \\u010dasom zaradila medzi vedcov roka, \\u010di \\xfaspe\\u0161n\\xe9ho populariz\\xe1tora. 

M\\xe1me vo v\\xfdsledkoch jeho pr\\xe1ce \\u010distej\\u0161iu alternat\\xedvu, ako na odpady? A \\u010do hovor\\xed na vl\\xe1dnu opciu pre ich spa\\u013eovanie, ktor\\xe9 je rovno v jej programe nazvan\\xe9 \\u201enajlep\\u0161\\xedm rie\\u0161en\\xedm\\u201c? 

K problematike vaje\\u010dnej \\u0161krupiny a jej mo\\u017en\\xe9ho vyu\\u017eitia pri procese \\u010distenia odpadov\\xfdch v\\xf4d, ako hovor\\xed, sa dostal prostredn\\xedctvom svojho \\u0161kolite\\u013ea. \\u201eV odbornej literat\\xfare bola zauj\\xedmav\\xe1 t\\xe9ma, kde sa rie\\u0161ili mu\\u0161le. Je to ve\\u013emi podobn\\xfd materi\\xe1l ako vaje\\u010dn\\xe1 \\u0161krupinka. Existovali pr\\xe1ce, kde bolo uk\\xe1zan\\xe9, \\u017ee tento materi\\xe1l je mo\\u017en\\xe9 vyu\\u017ei\\u0165 pre r\\xf4zne aplik\\xe1cie a jednou z nich bolo odbur\\xe1vanie chl\\xf3ru z PVC, \\u010di tie\\u017e na \\u010distenie odpadov\\xfdch v\\xf4d\\u201c, rozpr\\xe1va. 

Hovor\\xed, \\u017ee prekvapuj\\xfacim pri tomto v\\xfdskume bola skuto\\u010dnos\\u0165, do akej miery sa dala aktivova\\u0165 vaje\\u010dn\\xe1 \\u0161krupinka pre \\u010distenie odpadov\\xfdch v\\xf4d. \\u201eJej mlet\\xedm sa n\\xe1m podarilo t\\xfato schopnos\\u0165 ve\\u013emi v\\xfdrazne zv\\xfd\\u0161i\\u0165 a to aj ston\\xe1sobne\\u201c. 

Matej Bal\\xe1\\u017e m\\xe1 za sebou aj pr\\xedspevok v boji s rakovinou. \\u201ePripravovali sme l\\xe1tky, ktor\\xe9 sa vyskytuj\\xfa v rastlin\\xe1ch, no vo ve\\u013emi mal\\xfdch mno\\u017estv\\xe1ch, a maj\\xfa protirakovinov\\xfa biologick\\xfa aktivitu. Zamerali sme sa vyvin\\xfa\\u0165 syntetick\\xfd sp\\xf4sob na z\\xedskanie t\\xfdchto l\\xe1tok\\u201c, rozpr\\xe1va oce\\u0148ovan\\xfd vedec. 

Pri ot\\xe1zke na praktick\\xe9 vyu\\u017eitie svojho v\\xfdskumu reaguje t\\xfdm, \\u017ee jeho dom\\xe9nou je prvov\\xfdskum, ktor\\xfd sa kon\\u010d\\xed vedeckou \\u0161t\\xfadiou. Po jej publikovan\\xed je jej obsah potom k dispoz\\xedcii praxi.

\\u201eN\\xe1\\u0161 n\\xe1pad vyu\\u017eila jedna japonsk\\xe1 firma na v\\xfdrobu sulfidu c\\xednat\\xe9ho. Je to zl\\xfa\\u010denina, ktor\\xe1 sa pou\\u017e\\xedva do brzdov\\xfdch oblo\\u017een\\xed\\u201c, uv\\xe1dza pr\\xedklad. 

Ekologickej\\u0161ie \\u010distenie odpadov\\xfdch v\\xf4d prostredn\\xedctvom vaj\\xed\\u010dkovej \\u0161krupiny na svoje vyu\\u017eitie v praxi e\\u0161te len \\u010dak\\xe1. 

V programovom vyhl\\xe1sen\\xed vl\\xe1da kon\\u0161tatuje, \\u017ee \\u201espa\\u013eovne s\\xfa najlep\\u0161ie rie\\u0161enie pre spracovanie komun\\xe1lneho odpadu\\u201c a \\u017ee \\u201eprijme strategick\\xe9 rozhodnutie o vybudovan\\xed dostato\\u010dn\\xe9ho mno\\u017estva spa\\u013eovn\\xed\\u201c. 

\\u010co hovor\\xed na z\\xe1mer tejto vl\\xe1dy rie\\u0161i\\u0165 probl\\xe9m komun\\xe1lneho odpadu cestou v\\xfdstavby nov\\xfdch spa\\u013eovn\\xed?

\\u201eUr\\u010dite sa radili. (Spa\\u013eovne) bud\\xfa t\\xfdm najjednoduch\\u0161\\xedm a zabehan\\xfdm sp\\xf4sobom. Vl\\xe1de ide o okam\\u017eit\\xfd efekt, aby hne\\u010f bol v\\xfdsledok, aby \\u013eudia videli, \\u017ee pre nich nie\\u010do rob\\xed\\u201c. 

\\u201eN\\xe1\\u0161 pr\\xedstup mechanoch\\xe9mie, ke\\u010f si porovn\\xe1me, \\u017ee m\\xf4\\u017eeme z\\xedska\\u0165 nano\\u010dastice a spracov\\xe1va\\u0165 suroviny t\\xfdmto sp\\xf4sobom, v porovnan\\xed s tradi\\u010dnou pyrol\\xfdzou \\u2013 a teda spa\\u013eovan\\xedm pri vysok\\xfdch teplot\\xe1ch, enviroment\\xe1lny pr\\xedspevok n\\xe1\\u0161ho pr\\xedstupu je ur\\u010dite zauj\\xedmav\\xfd\\u201c, porovn\\xe1va Matej Bal\\xe1\\u017e. Probl\\xe9mom je v\\u0161ak pod\\u013ea neho, \\u017ee si vy\\u017eaduje \\u010das a invest\\xedcie. \\u201eNie je asi a\\u017e tak\\xe1 v\\xf4\\u013ea rozv\\xedja\\u0165 technol\\xf3giu nanovovo, lebo to trv\\xe1 dlho\\u201c. 

Podcast pripravil Jaroslav Barbor\\xe1k.